BETÓNOVÝ DOMOV
Výstava pozostáva z 5-tich častí – izieb núteného domova v betónovom kryte. Prezentuje život v uzavretej bunke, do ktorej bol jedinec vtlačený. Telesnosť sa tu spája s duchovnom a potreba prežiť s emocionálnou stránkou. Účastník participuje na všetkých rovinách svojho bytia intenzívne a do hĺbky, čo dodáva okolnostiam istý zmysel. Postupom výstavy sa odkrýva najprv temný rozmer ľudskej existencie, potom potreba očistenia a určenia, ďalej hľadania posvätna a uzatvára sa kontaktom s biologickou podmienenosťou organizmu.
Dispozícia prechodného obydlia začína v kotolni. Inštalácia PODZEMNÝ TOK vyvoláva zneistenie. Stret s chvejúcou sa, vlhkou, rôsolovitou hmotou odpudzuje a pôsobí konfrontačne. Škvarový charakter tiež navodzuje nepríjemný pocit dusenia či utonutia.
Druhá miestnosť – umyváreň sprostredkúva pomyselné umytie špín a nánosov mydlom. Obyvateľ zároveň na mydle zanecháva stopy vlastného používania. V nich sa zjavujú obsahy hlbších zmyslov. V pravom rohu je toaletná časť s výberom šperkov na dodatočné dekórovanie. Stav očistenia predznamenáva hľadanie a definovanie viditeľných znakov neviditeľných zmien. Cez predmety denného úžitku – aj keď okrasného rázu, sa zažitý vnem stáva konkrétne prítomný v situácii jednotlivca.
Tretiu časť expozície tvorí inštalácia SVATYŇA. Je to polopriesvitný, žiarivý stĺp zo syntetickej živice – podsada pre hlinenú nadstavbu, po ktorej povrchu cirkuluje olej. Dva bloky spojené tokom „vyživujúce“ sa navzájom. Návštevník sa môže zapojiť do cyklu stekania tekutiny priložením rúk na keramickú nádobu. Zážitok je chladný a zároveň elektrizujúci. Nová skúsenosť evokuje jedinečnosť osobného prežívania a túžbu po napojení na prúdiaci zdroj.
MIAZGA sa nachádza vo štvrtej – najmenšej miestnosti. Dva procesuálne objekty v materiálovo silnom vizuále presúvajú jeden do druhého organickú masu.
Posledná izba – spálňa obsahuje prikrývku _COVER a obraz na stene. Do popredia sa dostáva zabezpečenie tepla pre životne dôležité orgány a ochrana pred strachom z nočných prízrakov.